Moderné riešenia
Moderné riešenia

Pasívne a energetické budovy

Prečo sa musíme začať zaoberať sofistikovanejšími spôsobmi výstavby?

Má trend pasívnych a energetický úsporných stavieb zmysel ?Je to marketing alebo pokroková vízia?

Pasívne a energetický úsporné budovy

 

Podstatou  stavieb a budov  je vytvorenie optimalizovaného prostredia na  život, bývanie a prácu.

 

Zabezpečenie týchto cieľov je  vždy podmienené dostupnosťou vhodných energií .

 

Obrovský technický pokrok ľudskej spoločnosti hlavne v minulom storočí znamenal zvýšený dopyt po energii a tá bola riešená  využívaním prevažne fosílnych palív. Z globálneho hľadiska to  vyvolalo nadmernú  produkciu CO2.Sprievodné javy ako je znečistenie ovzdušia ,skleníkový efekt  predstavujú existenčné ohrozenie života na zemi. Na druhej strane práve táto situácia vedie ľudstvo k tomu , aby boli prehodnotené spôsoby nakladania s energiami .

 

Až 40% odpadov a 30% emisií vzniká  prevádzkou budov. Na stavby je potrebné pozerať  nielen z hľadiska ceny výstavby ale aj z hľadiska nákladov na výrobu materiálov , produkciu odpadov , likvidáciu a recykláciu použitých materiálov.

 

Pôvodne hlinené a drevené stavby sú z hľadiska životného cyklu a recyklácie bezkonkurenčné  , ale je prirodzené , že súčasné požadované štandardy sú vyššie , iný je spôsob výstavby , či prevádzkový komfort . Preto potrebujeme hľadať riešenia ako minimalizovať zaťaženie na ekológiu obzvlášť , ak si uvedomíme ,že už pri výbere staveniska a urbanizácií krajiny vieme  znižovať energetickú náročnosť stavieb , šetriť pri prvotnom  tvarovaní budovy a použitých materiáloch u obvodových konštrukcií ,striech...

 

Téma hľadania alternatívnych zdrojov energií je témou dňa práve z dôvodu poklesu svetových zásob fosílnych palív , obzvlášť ropy.

 

Možné smerovanie naznačujú nové odvetvia a technológie , ktoré zabezpečujú získavanie energie z bezprostredného okolia ako sú tepelné čerpadlá , slnečné kolektory či fotovoltaika .

 

To bolo zámerom  smernice Europského parlamentu a Rady 2009/28ES z apríla 2009 ktorá určuje cieľ pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 20%z celkovej potreby energie  ako aj požiadavka na zníženie produkcie skleníkových plynov do r.2020 aspoň o 20%.

 

Po 31.12.2018 musia byť verejné budovy vlastnené verejnou mocou budovami takmer s nulovou spotrebou energie. Po roku 2020musia mať nulovú spotrebu všetky budovy.

 

Dosiahnutie tohto cieľa znamená experimentovanie a hľadanie riešení .

 

Aby bol celý projekt  úspešný je nutné vytvorenie jednak legislatívnych podmienok ale hlavne musí dôjsť k mysleniu zo strany investorov, užívateľov a stavebníkov.

 

Ak by sme sa spoliehali ale len na osvietený prístup k výstavbe  celý projekt by pravdepodobne  nebol úspešný . Zmena v posudzovani stavby a jej nákladov  , nie len z hľadiska okamžitej ceny za realizáciu ale aj  v spojení s nákladmi na prevádzku,  posúva tému  nizkoenergetických  a pasívnych stavieb do úplne inej kategórie.

 

V dobe otvoreného svetového trhu ,obrovskej konkurencie sú všetky nákladové  položky  veľmi dôležité a akýkoľvek spôsob,  ktorý vedie k ich zníženiu predstavuje vyššiu mieru zisku , vyššiu konkurencieschopnosť.

 

Estetika a architektonické riešenie  nemôže byť argument na odmietanie takého prístupu. Vnímanie krásna sú pojmy veľmi relatívne a v princípe neexistuje žiadny argument  , ktorý by dopredu vylučoval  možnosť dosiahnutia najvyšších estetických kvalít aj pri takto stanovených „obmedzeniach“. Práve  invencia a kreativita v súlade s odôvodnenou funkcionalitou , logistikou a nastavenými parametrami  môžu priviesť proces výstavby  k novej kvalite .

 

Z hľadiska architektúry ako  multidisciplinárnej  tvorby sa kategórie  ako je vykurovanie, vzduchotechnika, vetranie, vzduchotesnosť,prievzdušnosť  rekuperácia dostávajú do polohy podstatných  determinantov riešenia ! 

 

Ak chceme  dosiahnuť  optimalizované  energetické bilancie budovy  musíme už vo fáze koncepčnej dodržať niektoré zásady ,ktoré majú vplyv na požadované riešenie :

 

  • Voľba pozemku a osadenie budovy,

  • Tvarové riešenie budovy

  • Orientácia k svetovým stranám

  • Vnútorné usporiadanie pozemku

  • Vysoká vzduchotesnosť a tepelnoizolačná schopnosť obalu budovy

  • Vylúčenie tepelných mostov

  • Optimálna veľkosť vonkajších presklených plôch

 

 

                                                                                    Ing.arch.Peter Marcinko  júl.2013